Sobotná vychádzka

0

Dnes mám taký lenivý deň. Ležím na koberci v obývačke a sledujem x-tý diel dokumentov zo série Sekundy pred katastrofou. V duchu sa sebaironicky uškrniem. Takto tráviť voľnú sobotu… Rukou automaticky hladkám srsť Edymu, ktorý si pokojne odfukuje a moje úvahy ho vôbec nevyrušujú. Ach, chlapče, ty sa máš.

Po ďalšej polhodine ho budím, je čas na večerné venčenie. Zbiehame po schodoch von na ulicu a mierime von za mesto na poľnú cestu. Edy pokojne kráča, ako každý deň, občas sa pristaví, skloní ňufák k zemi a rieši si svoje psie veci. Čoskoro za sebou zanecháme domy a ocitáme sa medzi stromami, chodník nás vedie na malú lúku, kam zvykneme chodievať. Edyho krok je však stále rýchlejší a rýchlejší.

„Kam sa ženieš, Edy?“ dychčím za ním, pretože je to labrador v najlepšej psej kondícii a ťahá ma za sebou.

„Edy, neblázni, Edy, stoj,“ pokrikujem, musím vyzerať zábavne a rozhodne nepôsobím ako pani situácie. Čo sa tomu psovi porobilo? divím sa v duchu a o pár momentov, je mi všetko jasné. Vtrielime na našu lúčku a Edy nadšene pribieha k chlpáčovi, ktorý stojí uprostred. Obaja havkáči vrtia chvostami a prejavujú radostné emócie, kým  ja v predklone s rukami opretými o kolená lapám dych.

„Vidím, že ťa tvoj pes vzal na vychádzku,“ zaznie mi spoza chrbta pobavene a ja sa s nevôľou otočím, pohľadom sa stretnem s očami toho, ktorý sa výborne baví na mojej trápnej situácii.

„Ha, ha,“ precedím pomedzi zuby. Je to môj sused, ktorý sa nedávno prisťahoval a rád ma provokuje svojím správaním. Odkedy zostalo teplo, neustále pobieha bez trička, vypiskuje si, keď kosí alebo čokoľvek robí na dvore a pri každej príležitosti ma podpichuje. Aj teraz má košeľu rozopnutú a ja sa pristihnem pri tom, ako si prezerám jeho svalnatú hruď, vypracované brucho a úzky pásik chĺpkov, ktorý sa stráca… Vytrhnem sa z pozorovania a len dúfam, že si to nevšimol. Samozrejme, mám smolu.

„Páčim sa ti,“ to nie je otázka, ó, nie, v žiadnom prípade. Je to sebavedomé konštatovanie, s ktorým v duchu súhlasím, ale za svet by som to nahlas nepriznala.

„Nenamýšľaj si,“ snažím sa ho schladiť, kým odopínam Edymu obojok, aby sa voľne vybehal.

„Odkedy máš psa?“ pýtam sa zadivene, keď mi dôjde, že som uňho jakživ žiadneho nevidela.

„Nie je moja, je u mňa na prázdninách. Patrí sestre.“ Skloním sa k psíkovi, je to roztomilý oriešok s krásnou hnedou srsťou a veľkými úprimnými očami.

„Ako sa voláš, psík?“ prihováram sa jej, ale odpovedá mi jej nadutý dočasný pánko.

„Lila.“

„Tak ty si Liluška, Edymu sa páčiš, aj mne sa páčiš,“ určite si milšia, ako tento tu, dokladám v duchu.

„Hah, Edy je z nej celkom unesený, pozri, ako okolo nej obieha, šarm máme v rodine.“ No ty si pekne sebavedomý, pomyslím si a hryziem si do jazyka, aby som mu to nešplechla do tváre. Edy, ten zradca, akoby vedel, o čom sa zhovárame, položí ňufák Lile na krk a kmitá chvostom ešte rýchlejšie. Hotová idyla!

„Možno ženská časť,“ poviem napokon, pretože iróniu si neviem celkom odpustiť a sadám si do trávy. Striedavo sa venujem Edymu a Lile, ale psy o chvíľu odbehnú za vlastnou zábavou.

„Ty si Anna, však? Ja som Michal,“ prisadá si nevítaný svedok môjho poníženia ku mne a podáva mi ruku. Pozbieram zvyšky slušnosti a prijímam ju. Pokožku má na dotyk príjemnú, prehriatu slnkom.

„Teší ma,“ ukazujem svoje zdvorilé ja.

„Sme susedia,“ povie, akoby som nevedela. Sledujem jeho teplé hnedé oči, v ktorých tancujú huncútske iskričky.

„Áno, susedia,“ potvrdzujem zbytočne. Aj ústa má pekné, plné a pohráva mu na nich chlapčenský úškrn. Presuniem pohľad radšej na jeho ruky. Sú opálené a majú svalnaté predlaktia, určite je silný a má fakt pekne tvarované dlhé štíhle prsty… Do hája, sama som naštvaná na svoje myšlienky.

„Netvár sa tak nahnevane,“ brnkne mi tým sexi prstom po nose a ja chabo protestujem.

„ Viem, že sem s Edym chodievaš v tomto čase, preto som sem prišiel, mohli by sme sa konečne lepšie zoznámiť,“ povie a ja som tými slovami trochu prekvapená.

„Sleduješ ma?“ som tou myšlienkou pobavená.

„Ale iba trochu,“ usmieva sa na mňa, „takú chutnú susedu si predsa treba dôkladne obzrieť.“ Chutnú? Ach, ten… snažím sa pôsobiť pobúrene, ale myslím, že fatálne zlyhávam, pretože v skutočnosti sa mi to páči. Vtom pribehnú psy a udychčané sa zrútia do trávy pri nás. Edy sa neustále dotýka Lily, aj keď privrú oči, ostávajú v kontakte.

„Tuším sa ti Edy zahľadel,“ opáči Michal veselo, „má vkus, chlapec.“

„Hej, Lila je krásna,“ pohladím ju a moja ruka sa náhle stretne s Michalovou. Okamžite na pokožke pocítim jemné iskrenie. Je plný života, prýšti z neho radostná energia a mňa to priťahuje ako nočného motýľa svetlo lampy.

„Mne sa páčiš ty,“ povie a ja som prekvapená. Ja? Cítim sa veľmi obyčajná, momentálne ani nie som poriadne upravená, neviem, ako mám zareagovať. Michal však asi nič veľké odo mňa neočakáva. Stále mi hladí ruku, postupuje po predlaktí, ramene až ku krku. Je to hrozne príjemné, až tak, že privriem oči a trochu sa nakloním, aby som mu uľahčila prístup. Prstom mi prejde po ústach a tie sa samy jemne pootvoria a mne unikne mimovoľné povzdychnutie.

„Pobozkám ťa,“ oznamuje mi tichým, ale rozhodným hlasom tento cieľavedomec, ktorý vôbec nečaká na môj súhlas a o sekundu sa ku mne skláňa, a začína ma bozkávať. Nie je zdržanlivý ani opatrný, robí všetko na sto percent. A mne to imponuje. Jazykom mi prenikne do úst, pátra a dobýva, kým sa nechvejem. Jeho zvedavé prsty putujú pod mojím tričkom. Ani som nezbadala, kedy mi ho vyhrnul a náhle cítim, že mi rozopol podprsenku. Trie mi bradavky, až som úplne vzrušená, cítim, ako mi do lona vystreľujú šípy túžby. Občas ich až jemne bolestivo potiahne a mňa to dráždi viac a viac. Moje ruky ho hladia po pokožke na hrudi. Aj na dotyk je taká fantastická ako na pohľad. Pevná a horúca. Chutí i vonia geniálne. Jeho ruka putuje po mojich rebrách stále nižšie, pohladí mi brucho a ani na okamih nezaváha a vkĺzne pod pás šortiek. Pohladí ma cez čipku nohavičiek.

„Ach, ty horíš,“ vzdychá mi do úst a ja nemôžem iné ako súhlasiť. Aj cez tú jemnú látku musí cítiť, ako som vzrušená, „si úplne vlhká.“

Šikovne prekoná malú prekážku a poláska sa s drobným hrbolčekom, ktorý prináša toľko rozkoše. Viem, že nahlas dýcham, ale je to také dobré. Moju vlhkosť rozotiera po celej mušličke, dobýva sa do mojej dierky a predvádza mi svoje umenie. Chcem ho tam cítiť, sama ho hladím cez látku džínsových šortiek, cítim, aký je tvrdý a pripravený. Chcem, aby si ma vzal, ale on ma neúprosne ženie k vyvrcholeniu, až nič nevnímam. Čelom sa mu opriem o rameno a zaliata červeňou oddychujem.

„Už priznáš, že sa ti páčim?“ provokuje a ja som tvrdohlavá.

„Ešte som ťa poriadne nevidela,“ odpálim mu naspäť a túžim mu dať rovnakú rozkoš. Ale on zastaví moju ruku.

„Pôjdeme domov, tam si ma môžeš prezerať do sýtosti,“ ťahá ma na nohy, ktoré sa trasú, ako jednodňovému sŕňaťu.

Voláme psy, ktoré sa tuším tvária mierne pobavene a mierne otrávene a vykračujeme na cestu domov. Edy a Lila bok po boku a my ruku v ruke, pripravení na spoločné vzrušujúce zážitky.

Presviedča samú seba, že je spokojná…kým jej do živote nevstúpi Učiteľ lásky. TU je jej príbeh

Nepremeškaj! Erotické hračky a kondómy v skvelej akcii si môžeš kúpiť TU

Prihlás sa k odberu newslettra (poviedky, kondómy a ine sexuálne hračky)

Tipy na darček