(Ne)chcená manželka – 4. časť

0
476
videní
Nechcená manželka
foto: pixabay

Cesta ku šťastiu mnohokrát vedie cez tie najrôznejšie príkoria…

Po tom, čo Marianna vystúpila z taxíka, kráčala chvíľu pešo a ja som ju nenápadne nasledoval. Po asi desiatich minútach sa cesta prudko stočila a pred nami sa vynoril akýsi chrám. Vyzeral vskutku starobylo. Vôbec som nevedel, že tu čosi také je. A to tu žijem celý život! Nechápal som, čo tam Marianna môže hľadať.

Prešlo asi ďalších päť minút, kým konečne zastala pred veľkou bránou. Inštinktívne sa obzrela, či ju niekto nesleduje, a dotkla sa hlavy akejsi sochy. Brána sa následne so šuchotom otvorila a ona vstúpila dnu. V mysli sa mi vtedy premietol obraz z rozprávky o Alibabe a 40 zbojníkoch a zázračná formulka – „Sezam, otvor sa!“

Dúfal som, že sa cez dvere dostanem aj ja – skôr, ako sa úplne zatvoria, no nepodarilo sa mi to. Dobehol som k nim v momente, keď opäť bezpečne dosadli na svoje miesto.

Hlavou mi behali rôzne myšlienky. Čo tam Marianna robí? Prečo sem vôbec prišla? A čo je toto, doparoma, vlastne za miesto?

Uvažoval som, ako sa dostať dnu, a či sa tam skutočne aj dostať chcem. No moja zvedavosť nakoniec vyhrala a tak som sa zameral na miesto, ktoré Marianna pred vstupom ohmatala. Začal som teda skúmať sochu hlavy hada aj ja, no nič ako gombík som nevidel a ani nenahmatal.  Skúsil som teda strčiť ruku hadovi do otvorených úst, z ktorých mu trčali hrozivé tesáky, no takisto som nič nenašiel.

Ako som ju vyberal, zavadil som šatami o jeden z tesákov, ktorý mi roztrhol rukáv a poškrabal ma na ruke. Zároveň sa však posunul a ja som začul známy zvuk. Dvere sa začali otvárať a ja som konečne mohol vstúpiť do tejto podivnej stavby.

Netrvalo dlho a dvere sa za mnou zatvorili. Ostal som tam stáť v úplnej tme, vytiahol som teda svoj mobil a použil ho ako baterku. Ako som tak postupoval po rozmanitými vzormi vytesávanej chodbe, uvedomoval som si, že baterka na mobile mi nevydrží dlho a skôr či neskôr budem musieť postupovať poslepiačky. Situáciu som predpovedal viac než správne a mobil sa mi po chvíli naozaj vypol.

Potom, čo si moje oči zvykli na tmu, som v diaľke zazrel akési svetielko. Pretože jemne tancovalo na stenách, dovtípil som sa, že zrejme pochádzalo z ohňa. Chodbu po chvíli začali rad-radom osvetľovať fakle v držiakoch na stenách, čo mi umožnilo kráčať oveľa rýchlejšie. Upútali ma výjavy na stenách, ktoré ma celkom zaskočili. Boli na nich nahé ženy a muži. Niektorí sa oddávali pohlavnému aktu a všade okolo bolo množstvo jedla a pitia. Páry boli v najrozmanitejších sexuálnych polohách a zdalo sa mi, že tieto znázornenia sú zrejme súčasťou nejakého náboženského kultu.

Netušil som, koho okrem Marianny by som tu ešte mohol stretnúť, a tak som sa chodbou pohyboval nanajvýš ticho a opatrne, modliac sa, nech sa nedostanem do zbytočných problémov.

Zrazu som spoza rohu započul tiché zvuky, pripomínajúce hmkanie. S búšiacim srdcom som sa teda vybral za nimi, až som sa dostal do akejsi veľkej haly s balkónom.  Bola však úplne prázdna a preto som sa s malou dušičkou pozrel cez zábradlie tohto balkóna dolu, odkiaľ sa mi zdalo, že zvuky prichádzajú.

Na moje prekvapenie, priamo podo mnou sa nachádzala skupina asi sto ľudí. V strede boli nahé ženy, tancujúce okolo nejakej zvláštnej sochy, a okolo stáli nahí muži, ktorí mali na tvárach masky, pripomínajúce škrabošky z benátskych karnevalových festivalov. A aby toho nebolo málo, na to všetko sa dívali ľudia v bielych habitoch s kapucňami.

Nedalo sa nevšimnúť si, že ženy, bolo ich zo desať, boli veľmi pekné. Všetky mali podobnú výšku a veľké prsia. Pýšili sa najrôznejšími farbami vlasov – od blondín cez červenovlásky, modro a zelenovlásky, až po brunetky a čiernovlásky. Všetky boli v najlepších rokoch, mali okolo tridsiatky. Mužov bol rovnaký počet, boli rôzni a taktiež dobre stavaní.

Hmkanie ustalo. Do stredu pred sochu vyšiel akýsi muž, asi vodca alebo kňaz, ako sa to vezme. Ako jediný mal na sebe okrem bieleho habitu aj zlatú reťaz s amuletom. Začal rozprávať, no jeho jazyku som nerozumel.

Keď skončil, muži okolo sochy rozložili hrubé červené matrace. Ženy si na ne ľahli a hmkanie začalo odznova. Tentokrát však už nikto netancoval, ale začali sa doslova orgie.

Desať párov si to začalo rozdávať na desiatich matracoch, a ľudia okolo nich systematicky pohmkávali akúsi záhadnú melódiu. Aký účel mala celá táto maškaráda, to som nepochopil, no pozeralo sa na to fantasticky.

Nebol som až tak vysoko, aby som nemohol vidieť každý jeden detail. Niektorí si to rozdávali klasicky na misionára, iní pekne odzadu či na koníka. No a niektorí predviedli naozajstné kreácie, celkom ako z kámasútry pre profesionálov.

Môj vták už stál ako stĺp a slastné stonanie desiatky žien mi nedalo ostať len tak nehybne ich pozorovať. Viem, že to bolo vrcholne nevhodné a aj poriadne nebezpečné, no musel som si ho zobrať do rúk a pekne si ho začať pohoňkávať. 

Slastné stony neustávali ani po desiatich minútach. Aktéri menili polohy každú chvíľku a ako tam tak všetci prirážali, každej zo žien krásne skákali jej veľké prsia. Oddávali sa sexu, ako keby boli úplne samy. Každú chvíľku mala nejaká orgazmus, čo okrem značných výstrekov z ich pošiev dávali vedieť i slastnými vykríknutiami. Nejedna z nich sa krásne triasla. Muži im svoje penisy strkali do pošiev ako stroje a kvapky rozkoše po nich len tak stekali.

Netrvalo dlho a páry sa začali zgrupovať. Jeden muž prirážal odzadu blondínku, zatiaľ čo červenovláska sa postavila nad neho a muž jej lízal mušličku, a ona pri tom ďalšiemu cmúľala stoporený úd. Neďaleko zase zelenovláska jazdila ne niekoho úde sem a tam a zároveň lízala mušličku modrovlasej kamarátke, ktorá sa zase zahrávala s penismi dvoch svalnáčov. Jedno dievča dokonca viselo dole hlavou a tomu, ktorý ju v tejto krkolomnej polohe držal, fajčila vtáka ako najsladšie lízatko na svete. No chápete to?

Ďalší párik si to zase rozdával v trojici, kde dvaja muži slečne svoje údy strkali zároveň do pošvy aj do análu. A chvíľku nato sa k nim pridala aj ďalšia. Moju pozornosť však zaujal holohlavý muž, ktorý si slečnu položil tak, že matraca sa dotýkala len jej krčná chrbtica a hlavu mala nadvihnutú ako do gymnastického úkonu zvaného sviečka, pričom on do nej vnikal zhora, ako tak nad ňou rozkročmo stál. Bolo to skutočne krkolomné, no slečna nevyzerala, že by sa jej to nepáčilo.

Po chvíli sa rozloženie skupín znova zmenilo a niekoľko slečien sa začalo hrať navzájom. Krúživými pohybmi si stimulovali klitorisy, lízali si mušličky a prstami zachádzali až hlboko do dierok. Raz do mušličky, inokedy do análu. Čochvíľa niektorá z nich striekala a kamarátka jej s radosťou rýchlo, akoby mávaním ruky na pozdrav, začala stimulovať venušin pahorok, aby jej orgazmus ešte viac umocnila.

Ja som si svoje „péro“ mydlil jedna radosť a nechápal som, ako tam môže ďalšia, približne osemdesiatka ľudí v tých bielych habitoch len tak stáť a nehybne si pohmkávajúc, sa na to všetko prizerať. Je to skutočne zvláštna sekta

Páry sa znova prestriedali a ja som už mal pocit, že každú zo slečien každý muž aspoň raz pretiahol a vystriekal sa do nej. Vyzeralo to ako akýsi rituál oplodnenia.

Ja som sa spokojne domydlil až do zdarného konca a aj všetky páry, kompletne vyčerpané, s orgiami pomaly končili. Hmkanie taktiež utíchlo a všetci aktéri orgií si ľahli a chvíľu len tak nehybne ležali na matracoch, pekne vedľa seba.

Niekoľko ľudí v bielych habitoch vystúpilo z radu, vzali si vedrá a so zelenými vetvičkami začali na ležiacich rozprašovať akúsi tekutinu, mrmlúc si popod nos niečo ako modlitbu. Znelo to prinajmenšom strašidelne.

Keď skončili, všetko pekne odložili a nahé dvojice sa postupne začali zdvíhať a v sprievode ľudí v habitoch odchádzať dverami do ďalšej miestnosti. Ostatní sa ticho zhovárali, no nerozumel som im, takže nemám ani poňatia, že o čom.

Vtedy mi konečne došlo, že som sem vlastne prišiel za Mariannou, no odkedy vstúpila do tohto chrámu, viac som ju nevidel. Ani jedna zo sexujúcich slečien nebola ona, tak som predpokladal, že v tom prípade musí byť jednou z osôb v habite.

Nakoniec sa všetci vrátili a vyzerali sviežo, ako po sprche. Mali na sebe modré habity bez kapucní, predstúpili pred sochu a ostatní sa pekne zoradili za nich. Človek s reťazou okolo krku následne predniesol siahodlhý príhovor a keďže zase používal tú zvláštnu reč neviem o čom bol, tak Vám to ani nepoviem. No po niekoľkonásobnom pokľaknutí sa táto seansa zrejme konečne skončila, pretože sa dav pomaly začal presúvať k východu, nachádzajúcemu sa niekde podo mnou.

Na okamih sa mi zazdalo, že som Mariannu konečne zazrel. Bola jednou z davu ľudí v bielych plášťoch s kapucňou. Chcel som tento dav sledovať, no len čo som sa chystal otočiť, niečo ma zasiahlo do hlavy a zatmelo sa mi pred očami…

 

Zaujal ťa tento príbeh? V tom prípade nezabudni sledovať našu stránku, čochvíľa sa dozvieš viac!

 

Predchádzajúca časť