V rukách automechanika

0
283
videní

      Barbora sa chystala na dôležité pracovné stretnutie. Ako to však býva, keď sa najviac ponáhľate, všetko sa kazí. Najskôr si zabudla doma fascikel s dôležitými dokumentami, potom sa jej roztrhol nový kabát a nakoniec ju zradilo vlastné auto na diaľnici.

       Bolo jej jasné, že pracovné stretnutie musí preložiť. Hodinu čakala na krajnici, kým pre ňu prišli chlapci zo servisu. Odťahová služba by ju vyšla draho, preto zavolala kamarátovi, ktorý mal autodielňu pár kilometrov pod diaľnicou.

„Tak čo, ten tvoj Lucifer už dodýchal?“ vítal ju veselo Marek.

„Dúfam, že sa ti podarí oživiť ho,“ dodala smutne. Nato sa so starým kamarátom objala a rezignovane mu odovzdala kľúče od auta. Naštartoval, no kýchanie, ktoré sa ozývalo spod kapoty, sa mu vôbec nepáčilo.

„Neviem, neviem, či si tento krásavec ešte zajazdí. Zoberieme ho k nám do dielne. Ale potrebujem tak dva dni, kým ho dáme dokopy.“

„Vieš o nejakom penzióne, kde by som mohla prespať?“

„Si blbá? Prečo by si hľadala penzión, keď môžeš prespať u mňa.“

„Marek, vieš, ako to dopadlo naposledy? Nechcem pokaziť priateľstvo medzi nami.“

„Veď si nič nepokazila. Sľubujem, že budem sekať dobrotu.“

V servise sa pozrel Marek dôkladnejšie pod kapotu jej starého veterána. Ruky mal od oleja a na sebe úzke montérky. Vyzeral oveľa lepšie než jej priateľ, ktorý tak rád nosil uhladené sako.

„Na druhej strane cesty je bar, objednaj si niečo, hneď prídem za tebou. Pozývam ťa.“

Barbora skutočne potrebovala niečo silnejšie, preto sa nedala dvakrát núkať. Prišiel za ňou asi o dvadsať minút.

„Tak, tu si?“ prisadol si k nej a objednal pivo.

„Ako to vyzerá?“

„Nebudem ti klamať, mala by si ho vymeniť.“

„Nebuď zlý, veď vieš, ako ho milujem.“

„A bavíme sa o tvojom aute?“ podpichol.

„Jasné, o čom inom?“

„Aj jeho miluješ?“

„Marek, nechcem sa s tebou baviť o takýchto veciach.“

„Dobre, ale som rád, že ťa sem zavial vietor. Od tej noci som ťa nevidel.“

„Ja viem, a tak je to lepšie.“

„Keď to vravíš, asi to bude pravda.“

Barbora mala na Mareka slabosť. Priateľmi boli odmalička, a preto ju desila predstava, že by sa z nich stali milenci. Ono sa to ale stalo a odvtedy sa nedokázala na neho dívať len ako na kamaráta. Rozumeli si na výbornú a ona to nechcela pokaziť pochabím vzplanutím. Aj teraz ale cítila tú energiu medzi nimi. Len čo dopili panáka, presunuli sa do jeho bytu. Marekove svalnaté a spotené telo v nej prebúdzalo živočíšnu dravosť.

„Môžeš sa zložiť v mojej izbe, ja prespím v obývačke,“ povedal, ale nespúšťal z nej oči.

„Na pohovke môžem predsa spať aj ja.“

„To nedovolím, pre kráľovnú len to najlepšie.“

Usmiala sa, ale cítila sa nesvoja. Nervózne sa pohrávala s prstami.

„Dáš si niečo pod zub?“

„Nie, vďaka. Musím zavolať Igorovi, aby sa o mňa nebál.“

„Aha, to by si asi mala.“

Otočil sa, aby jej doprial súkromie. Ona ho ale zastavila. Konala bez rozmyslu, impulzívne a spontánne. Jednoducho zariskovala a prilepila sa na jeho pery. Cesta späť neexistovala, no ani jeden z nich sa nechcel vrátiť. Dlhé a vášnivé bozky zintenzívnili. Šikovne mu rozopla montérky a vyhrnula tričko. Prezeral si jej telo ako najnovšiu mašinu. Ako keby chcel odhaliť i tie najmenšie chybičku. Potom si spokojne vydýchol, asi nenašiel žiadnu.

Zvalil sa do kresla a naznačil jej, aby si mu sadla na kolená. Vyhrnul jej sukňu a stiahol nohavičky.

„Slečna, môžem vám skontrolovať podvozok?“

„Majstre, vo vašich rukách sa cítim v bezpečí.“

„Odporúčal by som premastenie.“

„V poriadku, masti tak dlho, ako bude treba,“ stonala nedočkavo.

Vnikol do nej svojím náradím a začal pracovať. Pod kapotou to bolo síce v poriadku, ale naozaj si to tam už pýtalo premastiť. Uchopil ju za boky a vnikol ešte o niečo hlbšie. Roztvorila sa ako kvetinka a on preolejoval i zabudnuté časti. Hruď sa jej prudko dvíhala pod rytmom vlastného dychu. Uvoľnil zips na šatách, aby doprial trocha potešenia aj jej prsiam.

Vrchol dosiahli takmer súčasne. Nežne ju poláskal na krku a prešiel do chladničky po pivo.

Na druhý deň večer mala auto hotové, Marekov tím mu predsa len nahodil tep. Mohla odísť. Nejako sa jej ale nechcelo. Nakoniec, s vysokou dávkou sebazaprenia, prehovorila:

„Zlatko, keď sa zo sexu stane pravidelná záležitosť, milenci sa ho presýtia. Strážme si naše chvíle. Možno to osud znova zariadi tak, aby som skončila v tvojom náručí.“

Marek neveriacky pokrútil hlavou a odpil si z piva.

„Tak zase niekedy nabudúce,“ dodal sucho.

Foto: pixabay.com

Predchádzajúci článokV objatí krotiteľa šeliem
Ďalší článokZviedla som kuriéra
ZDIEĽAŤ