Vášnivá kvetinárka

0
327
videní

Dvaja ľudia…takmer zabudnutá vášeň, ktorá ožije.  Nechajte sa strhnúť jej vírom i vy.

Pred pár minútami bolo päť hodín a ja som konečne otočila ceduľku s nápisom „Zatvorené“ na vchodových dverách. Od rána ma už rozboleli nohy i ramená, ale vnútorne som bola spokojná. Môjmu obchodíku s kvetmi sa konečne začalo dariť. Bola to pre mňa veľká výzva, postaviť sa na vlastné nohy. Kvety milujem celý život, práca s nimi ma nadchýna, ale vlastný obchod si vyžaduje nielen to, ale hlavne more času a energie. V posledných mesiacoch som nemala ani jediný deň tak celkom pre seba. Zostávalo ešte upratať. Práve som sa šla pobrať do zadného skladu odložiť rezané kvety, ktoré sa dnes nepredali, keď niekto zabúchal na sklenú tabuľu vchodových dverí. Koho to sem čerti nesú? frfľala som v duchu. Čo nevidia, že už mám zatvorené? Ale napokon mi to samozrejme nedalo a pobrala som sa pozrieť, kto to je.

„Dobrý deň,“ pozdravila som vysokého muža, ktorý sa už-už mal k odchodu. Nevidela som mu hneď do tváre, pretože bol odo mňa odvrátený, ale keď sa otočil späť, niekoho mi veľmi pripomínal. Lovila som v mysli, kým ma zdravil, koho mi pripomínajú tie zvláštne šedo-zelené oči a jamky v lícach.

„Ako vám môžem pomôcť?“ spýtala som sa ho, pretože tam len bez slova stál a pobavene sa usmieval.

„Ale, Mišička, ty si na mňa úplne zabudla?“

Vyschlo mi ústach. Mišička. Takto ma nik neoslovil…no najmenej tak posledných pätnásť rokov.

„Tomi…“ vydýchla som jeho meno ešte stále neveriaco. Mohol by toto byť Tomáš? Moja gymplácka platonická láska? V mysli sa mi vynorilo milión spomienok,  takmer celú strednú som bola doňho buchnutá, ale on žil len pre svoj futbal. Boli sme najlepší kamaráti, ja som mu pomáhala s učením, nechávala ho odpisovať na písomkách, našepkávala, keď ho vyvolali profáci. On ma všade brával so sebou, spolu sme sa smiali, vyvádzali, bláznili na diskotékach. Každé letné prázdniny sme sa vyvaľovali aj s partiou pri jazere, v zime chodievali lyžovať. Ale nikdy ma nepobozkal. Myslím tak naozaj. Rád sa ma dotýkal, ale akoby ani netušil o mojich citoch k nemu. A ja som bola príliš plachá, aby som začala prvá. Pre všetkých sme boli najlepší kamoši.

Po mature zrazu zmizol, akoby sa zem po ňom zľahla. Ja som odišla na univerzitu a keď som občas zavítala domov, nikto vlastne poriadne nevedel, čo s ním je.

„Už som sa bál, že ma nespoznáš,“ usmial sa na mňa a potiahol prameň vlasov, ktorý sa mi uvoľnil z vrkoča tak,  ako to robieval kedysi.

„Kde si sa tu vzal?“ stále som nemohla uveriť, že je to naozaj on.

„Prišiel som na nejaký čas domov. Mama mi vravela, že si si otvorila kvetinárstvo, a tak som bol zvedavý, ako sa mojej Mišičke darí,“ vycieral sa na mňa. Mojej Mišičke, ako pekne to povedal. Zdalo sa mi strašne vzdialené to obdobie dospievania a trápenia sa z nenaplnenej lásky, ale zisťovala som, že nejako stále mám v podvedomí tie dávne pocity.

„No poď sa teda pozrieť,“ dokázala som aspoň trochu normálne zareagovať, ale v hlave mi poskakoval kopec otázok, tiež som bola zvedavá, ako sa darí jemu. Poukazovala som mu obchodík, čo trvalo len chvíľku.

„Keď tu skončíš, nájdeš si pre mňa chvíľku?“ spýtal sa, kým mi pomáhal s odnášaním kvetov.

„Veľmi rada, na dnes mám už hotovo. Ďakujem za pomoc,“ povedala som, kým som si obliekala sveter. „Ale potrebujem niečo zjesť. Dnes som nestihla obed.“

„Aha, samozrejme,“ vyzeral trochu bezradne, „ani neviem, kde sa tu dá vlastne ísť najesť? Už som tu nebol vážne dlho.“

„Najem sa doma,“ oznamovala som mu, kým som zamykala, „ak chceš, môžeš sa pridať. Bývam v byte nad obchodom, takže som vlastne stále v práci.“

Srdečne sa usmial a spoločne sme obišli budovu k zadnému vchodu, z ktorého viedlo schodisko rovno k dverám môjho bytu. Kým som pripravovala večeru, zvedavo sa rozhliadal a vypytoval sa, ako sa mi darilo a prezradil aj niečo o sebe. Niekoľko rokov žil v Anglicku, robil, čo sa dalo a potom sa mu podarilo získať dobré miesto v marketingovej firme.

„Prečo si sa teda vrátil?“ spýtala som sa, keď sme sa už usadili po večeri v obývačke a pripíjali na stretnutie.

„Kvôli mame, s jej zdravím to už nie je, ako bývalo, chcem byť bližšie. Plánujem si tu kúpiť dom, aby som jej mohol pomáhať. A aby nebola taká osamelá,“ zrazu mal vážnejší výraz v tvári. Nuž, život s nami niekedy nehrá fér.

„A čo ty? Máš niekoho?“ svojou otázkou ma vytrhol zo zamyslenia.

„Ach, nie, nejako sa mi v tejto oblasti nedarí,“ vyznala som sa mu s ironickým úškrnom. Mala som za sebou dva dlhšie vzťahy, ktoré skončili rozchodom, takmer bez emócií. Prosto len tak plynuli až uplynuli. Asi to neboli praví muži pre mňa.

„Mne tiež nie,“ tón jeho hlasu bol akosi smutný, keď prehovoril, ale nevypytovala som sa. Iba sme tak na seba hľadeli vo vzájomnom porozumení. Obaja sme vedeli svoje. Radšej som potom odviedla reč na bývalých spolužiakov, a keď sme začali spomínať všetky tie vylomeniny zo strednej, nálada sa uvoľnila a my sme sa smiali, až nám slzy tiekli. Tak som sa nebavila, už pekne dlho.

Ešte stále na mňa silno pôsobil. Nechápala som, ako je to vôbec možné. Zmužnel, postavu mal stále vyšportovanú, na tvári zostal ten chalanský neskrotný výraz. Sedeli sme na sedačke, on mal jednu ruku položenú na operadle za mnou. Občas sa ma mimovoľne dotkol na ramene alebo na vlasoch.

„Vôbec si sa nezmenila, Mišička,“ povedal náhle a palcom ma pohladil po líci. Cítila som, ako mi do tváre stúpa červeň, pretože ma prepadol absurdný pocit, že vie, ako som ho kedysi zbožňovala.

„Ale figu,“ snažila som sa odľahčiť náhly príliv napätia. On sa však naklonil ku mne a ja som znova zatúžila, aby ma pobozkal. Ako vtedy dávno.

Ten moment pred prvým bozkom je možno krajší ako samotný bozk. Jemná neistota a šteklenie v bruchu. Keď sa naše pery dotkli, bola som mierne zaskočená, ale jeho to neodradilo. Spočiatku ma len jemne bozkával, postupne zvyšoval tlak, až som s povzdychom pootvorila ústa a on mi jazykom poláskal obe pery. Chutil fantasticky. V mojom tele odštartoval búrku emócií, jedna časť môjho ja bola prekvapená, kým tá druhá nadšene prijímala, čo so mnou robili jeho ústa a jazyk. Cítila som, ako mi rukou hladí krk a dlane mi samé vystrelili smerom k jeho vlasom. Zvíťazilo nadšené ja. Sama som začínala byť iniciatívna a jazykom som preskúmala jeho ústa. Obaja sme boli dosť zadýchaní, keď sa na chvíľu oddialil.

„Vieš, koľko som o tom sníval?“ položil mi otázku a ja som nemo civela na jeho tvár, akoby som zbadala niečo neuveriteľné.

„Ty?“ nemohla som veriť, čo vraví, veď to ja som bola tá smiešne zabuchnutá.

„Uhm, ja. Celú strednú som sníval, že ťa takto pobozkám,“ povedal a v jeho očiach bola úprimnosť. Krútila som hlavou a chcelo sa mi smiať a plakať naraz. Dospievanie je vážne hlúpe, občas si sami spôsobíme toľko zbytočného trápenia.

Nehovorila som nič, iba som sa k nemu sklonila a vrúcne ho bozkala po celej tvári. Nechcelo sa mi riešiť minulosť ani budúcnosť, chcela som si užiť dnešok. Pocítila som v sebe zvláštnu energiu, keď som mu vyťahovala tričko z džínsov a on mi pomáhal s jeho vyzliekaním. Kochala som sa jeho hruďou, bol mocnejší ako kedysi. Hladila som ho a posievala pokožku bozkami. Rozopol mi blúzku a nechal horúce dlane putovať po mojom tele. Bol opatrný, ale ja som chcela poriadnu vášeň, nech to za to stojí. Zrejme vycítil, ako vriem a postupne bol čoraz odvážnejší. Zbavil ma podprsenky a stláčal prsia, kým ma neboleli od nenaplnenej túžby. Striedavo sal a hrýzol napäté bradavky a šípy rozkoše nechával vystreľovať priamo do môjho lona. Kľačala som vedľa neho, keď mi začal rozopínať džínsy.

Na okamih zaváhal, ale ja som mu rýchle asistovala, hromadila sa vo mne vášeň, ktorá potrebovala uvoľniť. Čoskoro sme sa zbavili oblečenia obaja a on si ma posadil na stehná. Bozkával mi prsia a stláčal zadok, kým ja som rukou zablúdila do jeho lona a hladila mu stvrdnuté mužstvo. Obaja sme už boli poriadne rozvášnení, keď ma  kúsok zdvihol, ale i tak mal ešte v očiach zopár otáznikov. Na všetko som odpovedala, keď som ho uchopila do ruky a namierila jeho špičku priamo do stredu svojho tela. Hlasno vzdychal, kým som skĺzla po celej dĺžke jeho penisu a prijala ho do svojho vnútra. Šepkal mi sladké nezmysly, aká som horúca a úzka, ako ho rajcujem, kým ja som sa rukami oprela za jeho hlavou a pohybovala sa hore a dolu celá opojená naším spojením. V tom delikátnom miestečku nášho prieniku sa hromadila energia, teplo sa mi vo vlnách šírilo do končatín  a on ma nútil hýbať sa stále rýchlejšie a prudšie, až sme obaja zadýchaní a spotení dosiahli slastný vrchol.

„Ach, Mišička, to bolo fantastické,“ povedal mi o pár momentov neskôr, keď sme sa vrátili na rodnú planétu.

„Úplne najlepšie,“ súhlasila som, plne uspokojená.

A tak sa z nás znova stali najlepší kamaráti. Lenže tentoraz už neskrývame vzájomné city a vieme si dopriať potešenie zo seba navzájom.

Príbeh plný hravej vášne, ktorá prináša rozkoš obom, si môžeš prečítať TU

Akciovú ponuku kondómov a erotických hračiek si môžeš pozrieť TU